Rytier Čierna brada a zlé kráľovstvo

Autor: Ľubomír Štávorský | 17.10.2014 o 11:44 | (upravené 17.10.2014 o 12:06) Karma článku: 3,28 | Prečítané:  574x

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden rytier s potkanom v erbe. Volal sa Čierna brada a putoval po svete, hľadajúc svoju princeznú. Po dlhom hľadaní ju našiel a aj keď to už nebola nepoškvrnená panna a mala už jednu dcéru, rozhodol sa, že si ju vezme za ženu. Po pravde, jeho rozhodnutie bolo ovplyvnené aj tým, že princezná už čakala jeho dieťa. Po veľkej svadbe sa nasťahovali do rytierovho hradu a žili šťastne až pokým nepomreli...alebo nie?

Čierna brada veľmi skoro zistil, že jeho manželka, ktorú považoval za princeznú, je prestrojená zlá čarodejnica, ktorá má na svedomí už nejedného rytiera. Zaumienil si, že premení zlú čarodejnicu späť na princeznú. Svoj hrad honosne vybavil všelijakými modernými výnalezmi a služobníctvom, aby sa zlá čarodejnica cítila čo najlepšie a aby jej nič nechýbalo. Po krátkom čase od svadby sa im narodil krásny synček Jacques.

Napriek snahe sa rytierovi nepodarilo premeniť zlú čarodejnicu na princeznú. A medzitým ona a jej dve sestry čarodejnice spolu s ich otcom černokňažníkom kuli pikle. Obrátili sa na tribunál v meste Cassa, ktorý bez preverenia ich klamlivých a falošných tvrdení dal malého Jacquesa do starostlivosti čarodejnice. Dočasne. Navyše, zlá čarodejnica klamlivo obvinila rytiera z týrania. Jedného dňa po príchode na svoj hrad rytier zistil, že z hradu zmizli všetky svietniky, všetok nábytok a dokonca aj latrína. Jeho brnenia, meče a všetko ošatenie zmizli tiež. Najviac ho ale zabolelo, že zlá čarodejnica odišla aj s jeho jediným synčekom a nevedel kam zmizli.

Statočný rytier sa nevzdával a bojoval. Najprv ale musel predstúpiť pred inkvizítorku Venušu, ktorá sa naoko tvárila, že chápe rytiera a jeho príbeh. V skutočnosti to ale bola prisluhovačka zlého černokňažníka, ktorá nemala v úmysle vyhovieť rytierovi ani v jednej veci. Napriek tomu, že vedela kde sa nachádza jeho syn, mu odpovedala, že na žiadosť zlej čarodejnice mu to nemôže povedať. Rytier s napätím čakal na možnosť vyjadriť sa pred tribunálom. Hľadal svojho synčeka po celom kráľovstve bez úspechu.  Každá minúta bez milovaného syna bola utrpením. Listom požiadal tribunál, aby sa mohol vidieť s Jacquesom aspoň na víkendy. Tribunálu predsedala 100 ročná dračica, ktorá žila ešte v dobách vlády Červenej armády a tak aj vyzeralo jej rozhodovanie - rytier mal iba tri hodiny za týždeň s prítomnosťou zlej čarodejnice. Napriek tomu, že očistil svoje meno od klamlivých tvrdení, sa nenašiel nikto, kto by rytiera podporil. A čas plynul. Malý Jacques sa vždy tešil na stretnutia so svojím tatkom aj jeho rodinou. A tie tri hodiny boli pre rytiera tým najväčším šťastím v jeho živote. 

Prešiel rok a napriek tomu, že rytier oslovil aj kráľovských radcov, nikto mu ani len neodpovedal. A preto rytier pozdvihol svoj štít s erbom potkana, nabrúsil si meč a vyrazil do boja. Zaumienil si, že spojí všetkých rytierov s podobným osudom a spoločne zmenia kráľovstvo.

PS: Tento príbeh je fikciou. Akákoľvek podobnosť s žijúcimi osobami je čisto náhodná :) V ďalších článkoch sa pokúsim objasniť jednotlivé časti príbehu a prezentovať na nich absolútnu nefunkčnosť zákonov o rodine.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?